BOL/A SI TU??? ÁNO / NIE

UPOZORŇUJEM, ŽE EŠTE STÁLE SI MôŽETE ADOPTOVAŤ ZVIERATKO...

*REKLAMY* *OBIEHAM SB* *CHCEŠ SPRIATELIŤ?*

Nová ruská bábika

27. ledna 2009 v 15:58 | CheeQy |  Moje školské slohy



Nová ruská bábika



Rozprávač:

Do obchodu doniesli novú bábiku. Bola z Ruska a bola veľmi pekná. Mala ružovú sukničku a bielu košieľku. Bola to baletka. Stála na jednej nohe a druhú mala zdvihnutú smerom nahor. Mala mäkké telíčko. Kto by tej bábike nezávidel? Ťažká otázka. Ale kto by bábike závidel, je už ľahšia. Dve bábiky z Číny boli vo výklade už dosť dlho. V červenej sukničke bola Juja a v modrej Ťanťa. A oni, predstavte si, závideli…

Juja:

Aha kto prišiel, dajaká Rusalka. A je dokonca baletka. Hrozné!

Ťanťa:

A aha, má mäkké telo, ja by som tak nikdy nechcela vyzerať! Strašné!

Rozprávač:

Juja a Ťanťa bábiku ešte dlho ohovárali… Bábika nemala svoje stále miesto. Nanešťastie ju postavili vedľa Juji a Ťanti. Keď kuriéri odišli, bábika z Ruska sa na čínske bábiky milo usmiala. Juja a Ťanťa len prevrátili oči. Chceli mať policu len pre seba a nie pre bábiku z Ruska.

Kaťuša:

Ahojte, volám sa Kaťuša, som baletka a prišla som k vám z Ruska.

Juja:

Daj nám pokoj, kto ťa tu poslal, ja som Juja a toto je Ťanťa. A daj nám pokoj. Ďakujem.

Kaťuša:

Teší ma, Juja, Ťanťa. Budeme kamarátky?

Ťanťa:

V ŽIADNOM PRÍPADE!

Juja:

Nikdy!

Kaťuša:

Ako chcete.

Rozprávač:

Kaťuša sa na nich opäť milo usmiala a začala sa pozerať von oknom. Padal sneh, boli tri dni pred Vianocami. Juja a Ťanťa si niečo šepkali a popri tom jedným okom pozerali na Kaťušu. Ohovárali ju. Kaťuši sa nahrnuli slzy do očí. Chcela sa im prihovoriť, ale nešlo to. Čínske bábiky si všimli, že Kaťuša sa na nich pozerá, nuž sa prestali rozprávať a Ťanťa dohovorila:

Ťanťa:

Ale určite si ju nikto nekúpi, kto by ju chcel?

Rozprávač:

Tu si Kaťuša bola celkom istá, že ju ohovárajú. Čas plynul a asi za dve hodiny do obchodu vstúpilo dievčatko s mamičkou.

Dievča:
Túto chcem, túto chcem!

Rozprávač:

Opakovalo dievčatko mamke a ukazovalo na Kaťušu. Mamka privolila. Vzali Kaťušu ku pokladni a zaplatili.

Juja a Ťanťa sa kyslo zatvárili, neverili tomu čo vidia. Kaťušu si niekto kúpil…

O hodinu nato do obchodu sa mamka s dieťaťom vrátili a niesli aj Kaťušu.

Mamka:

Potrebujeme dve podobné bábiky, najlepšie by bolo, keby boli rovnaké. Viete, na Vianoce k nám príde sesternica v rovnakom veku ako je moja dcéra. A chcela by som im dať podobný darček. Chápete?

Rozprávač:

Juja a Ťanťa sa potešili, lebo si boli veľmi podobné. Kaťušu prišli vrátiť a berú si ich. Na ich prekvapenie mamka Kaťušu nevracala, nechala ju dievčaťu v ruke.

Kaťuša:

Čaute, aj vy idete ku Gabencom? Majú pekný dom.


Rozprávač:

Roky plynuli a bábiky boli na jednej polici. Každý deň sa čoraz viac skamarátili a pozhovárali. Po piatich rokoch boli najlepšie kamošky. Dievča vyrástlo a malo už 11 rokov. S bábikami sa už nechcelo hrať. Porozdávala ich svojim susedkám. Bábiky už neboli spolu a nemohli sa zhovárať, ale videli sa cez okienka, ktoré boli namierené presne oproti sebe. Každý deň sa radovali a tešili ako Kaťuša tancuje na jednej nohe, ako Juja vie urobiť rozštep alebo šnúru a ako Ťanťa vie pochodovať ako vojak.

Toto bol príbeh o tom, ako je ohováranie na nič, ak toho, koho ohovárate, dobre nepoznáte.











 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama